Čo nové sa vie o Stonehenge?

English translation

by František Hájek

V poslednej dobe vzniklo o ruine monumentu Stonehenge lokalizovanej v centre komplexu Stonehenge ohradeného kruhovým  valom viacero prác. Nimi sa výrazne dopĺňa jeho doterajšie archeologické poznanie. Pôvodný stav monumentu sa však stále prezentuje iba ako súbor viacerých voľne stojacich a vzájomne nesúvisiacich  zoskupení kamenných prvkov. Tým napriek rozsiahlemu počtu archeologických prác (napr. v [15] sa ich uvádza 266) nie je známe  jeho stavebné zatriedenie a ani jeho pôvodný vzhľad. Sice ojedinelo existujú staršie práce uvažujúce dokonca s prestrešeným objektom [3, 4, 5], ale z rôznych dôvodov sa neakceptovali. Aj súčasné archeologické názory sa stále k existencii strechy stavajú skepticky, nakoľko sa nezistila vykopávkami. Dokonca sa uvádza, že „ani jej štipka“ [15].

Z ruiny, v ktorej z pôvodnej konštrukcie zostalo na pôvodnom mieste a v pôvodnej polohe 44 %, ale stále vidno, že to kedysi bol objekt s veľmi dômyselnou konštrukciou (obr.1). Preto ak sa chce vedieť, ako mohol pôvodne vyzerať, je okrem prístupu archeologického potrebný aj prístup inžiniersky. Ním sa môžu zistiť jeho stavebné vlastnosti, čo môže prispieť k určeniu jeho pôvodného vzhľadu a účelu.

V predloženom článku sa k monumentu Stonehenge pristupuje hlavne zo stavebného hľadiska. Nedávne stavebné  posúdenia totiž poskytli jednoznačné dôkazy, že pôvodne mal strechu. Vychádzajú zo zistených statických, konštrukčných a dispozičných vlastností jeho prvkov a celku, ako aj zo spôsobov ich porušení – okrem ojedinelých účinkov vetra mohli byť spôsobené iba pádom strechy na ne. Príslušné dôkazy boli v podrobnom rozsahu uverejnené v [9] a na webe [10, 11]. Vzhľadom na ich rozsah sa v tomto príspevku prezentuje zmienená problematika v skrátenom prehľade. Súčasne sa uvádzajú aj ďalšie súvisiace a doteraz nevyriešené otázky.

Historický prehľad vývoja komplexu obsahuje prakticky každé súbornejšie dielo o Stonehenge, napríklad [7, 13, 15, 17, 18].  Všeobecne pozostáva z piatich až siedmych fáz.  Z ich porovnania ale vidno, že medzi jednotlivými autormi nepanuje úplná zhoda. Rozdiely sú ako časové, tak obsahové.

Začiatok 1. fázy sa väčšinou novo datuje už do obdobia pred rokom 3000 pred n. l., kedy sa mala vykopať kruhová priekopa a vytvoriť vnútorný a čiastočne aj vonkajší val. Na vnútornej strane vnútorného valu sa nachádzalo 56 tzv. Aubryho jám so žiarovými pohrebmi. Preto sa predpokladá, že valom ohraničená časť bola niekoľko storočí cintorínom [15]. Okrem toho sú vo vnútornom areáli aj diery po kolových stavbách nejasného významu a v jeho centre kruhové zoskupenie Q a R jám po vztýčených kameňoch.

Keďže sa dá povedať, že každá ľudská činnosť má nejaký účel, vyvstáva otázka, prečo sa val s priekopou vlastne vytvoril. Či iba kvôli cintorínu, ako sa bežne prezentuje, alebo aj z iného dôvodu?  Vzhľadom na evidentné prejavy ľudskej prítomnosti v areáli (minimálne dva vstupné vchody, väčší počet dier po koloch nejasných stavieb a obvodový cintorín) sa totiž dá predpokladať aj nejaké osídlenie. V danej dobe už boli poľnohospodári usadení, takže možno uvažovať aj s existenciou viacerých jednotlivých usadlostí. Bežne pozostávali z obydlia, priľahlých políčok a zázemia pre úžitkové zvieratá. I keď každá usadlosť tvorila jeden oplotený a tým chránený celok, dá sa predpokladať, že val okrem vymedzenia osídlenia a jeho prípadnej obrany zaisťoval oplotením aj celkovú životne dôležitú ochranu, a to voči rôznym živočíchom z okolia.

Je zaujímavé, že na túto základnú funkciu ochrany poľnohospodárskych usadlostí sa všeobecne zabúda a táto funkcia sa valom neprisudzuje [9]. Konkrétne obydlia a usadlosti  sa síce v areáli neidentifikovali, ale uvedené indície na ich existenciu sú veľmi silné. Okrem toho cca 50 % vnútorného priestoru nebolo archeologicky preskúmané [13]. Taktiež v tom období mohli byť obydlia vrátane ochrany ešte jednoduché, napr. iba z prútia bez omietky, takže sa ťažko mohli nájsť ich zvyšky. Je preto otázne, či v prvej fáze bola valom ohraničená časť iba cintorínom alebo mala aj účel nejakého osídlenia.  

Približne po 500 rokoch od vytvorenia valu zrazu mala vo fáze sarsen začať výstavba komplikovaného kamenného a stavebne náročného stredového kruhového  Stonehenge. Jeho vývojový predchodca sa zatiaľ nezistil. Okrem niekoľkých individuálnych monolitov mal pozostávať z dvoch zoskupení mohutných kameňov typu sarsen nazývaných Sarsen Circle a Sarsen Horseshoe. V nasledujúcich fázach ich mali doplniť dve zoskupenia z podstatne subtílnejších a menších modrých kameňov (bluestone). Do  poslednej fázy okolo roku 1600 pred n. l. sa datujú doteraz záhadné jamy Y a Z  po obvode centrálnej kruhovej stavby. Nimi sa malo skončiť používanie komplexu. O prestrešení nebola zmienka.

I keď sa to priamo neuvádza, časové údaje o jednotlivých etapách pravdepodobne zodpovedajú iba zistenej dobe konkrétnej výstavby. Výstavbe ale museli predchádzať aj rozsiahle prípravné práce. Predovšetkým sa objekt musel stavebne navrhnúť niekým s potrebnými znalosťami a skúsenosťami. A tie sa prácou na poli nezískali. Ale kde a kedy? A keďže sú v objekte zakódované astronomické znalosti o extrémnych polohách pohybu slnka a mesiaca, museli predchádzať návrhu aj tieto  znalosti. Kým pre určenie polohy slnovratov minimálne postačovalo jednoročné sledovanie, časovo najdlhšia extrémna poloha mesiaca potrebovala neúmerne viac – až necelých 19 rokov. A keďže pozorovania záviseli aj od počasia, je zrejmé, že zistenie príslušných poznatkov trvalo dlhšie obdobie. Kedy prebehlo alebo či sa poznatky iba prevzali, je otázne. Museli však byť známe už pred začiatkom fázy sarsen.

K ďalším poznatkom, ktoré sa zohľadnili pri návrhu objektu, sa dalo dospieť až následne. Najprv sa museli vyhľadať zdroje vhodných kameňov a dreva, určiť a vybudovať dopravné trasy vrátane prechodov cez vodné toky a pripraviť spôsoby dopravy. Iba potom sa mohlo začať s ťažbou jednotlivých kameňov, ich hrubým opracovaním a dopravou na stavenisko. Bez týchto prípravných prác sa objekt nemohol postaviť. I keď sa časť prác mohla vykonávať paralelne s výstavbou, väčšinu z nich bolo potrebné poznať, resp. vytvoriť vopred. Je  preto otázne, v ktorom  čase pred výstavbou objektu prebehla fáza 0 prípravného obdobia. V prehľadoch výstavby monumentu sa neuvádza, musela však trvať desaťročia.

Tiež je záhadou, že stredová časť areálu, obklopená obvodovým valom s predstihom približne 500 rokov, sa ukázala ako stavebne vhodná pre mohutný a hmotný centrálny objekt. Ďalšou záhadou je skutočnosť, že kruh Aubryho dier sa použil pre situovanie štyroch Station Stones, podľa ktorých sa objekt Stonehenge vytýčil. To všetko poukazuje na neuveriteľnú úroveň predchádzajúceho plánovania alebo pokročilé inžinierske vedomosti neolitických staviteľov použiteľné pre fázu sarsen.

Kamene Stonehenge

Z ich geologického posúdenia vyplynulo, že v objekte sa použili tri druhy kameňov [17]. Boli rôzne nielen geologickým pôvodom a lokalitami výskytu, ale hlavne ich úžitkovými vlastnosťami – mechanickými, farebnosťou, tvarom a veľkosťou. Navyše sa sekundárne upravili do konkrétneho tvaru a povrchového opracovania. Tým bol Stonehenge diametrálne iný ako neolitické stavby nielen britského spoločenstva, ale aj susedných krajín. Pre ne je typické použitie neopracovaných miestnych kameňov, väčšinou samostatne stojacich.

Najväčšie a objemom sa v objekte najviac vyskytujú kamene typu sarsen dosahujúce hmotnosť až cca 40 ton. Sú to tie, ktoré určujú jeho vzhľad a jeho konštrukcie. Sú z veľmi pevného a trvanlivého kremičitého pieskovca. Pre daný účel boli cielene vybraté. Ako možná lokalita sa uvádza West Woods, vzdialený cca 25 km.

Podstatne menšie a štíhlejšie boli jednotlivé pilieriky z kameňov bluestone o hmotnosti do cca 3,5 tony. Sú z vyvretých hornín viacerých lomov juhozápadného Walesu s vhodnou puklinatosťou. Ich najvýznamnejšia lokalita Preselli Hills je vzdialená cca 225 km.

Tretí typ kameňa tzv. Altar Stone je ružový pieskovec. V objekte je jediný. Má cca 6 ton. Doteraz sa predpokladalo, že pochádza z juhozápadného Walesu. Novšie sa jeho poloha preveruje a upresňuje až do severovýchodného Škótska, čo by ale bolo neuveriteľných a dopravne komplikovaných 700 km [16].

Kamene sarsen

Okrem niekoľkých samostatne stojacich kameňov tvoria kamene sarsen prevažnú časť centrálneho objektu. Sú v tvare dvoch zoskupení (obr 2):

• obvodového Sarsen Circle priemeru cca 30 m, o ktorom sa dokázalo, že bol úplný [2,13] a pozostával z 30 po obvode pravidelne rozmiestnených pilierov a na nich ležiacich 30 prekladov spolu v tvare obvodovej steny s otvormi,

• vnútorného Sarsen Horseshoe z piatich samostatných trilitonov, t.j. tesne pri sebe stojacich dvojíc pilierov s prekladom, tým nemali tvar priechodnej brány, ale podpornej konštrukcie.

Je pre ne špecifické, že ich os mala astronomický charakter. Spájala polohy slnka na horizonte pri jeho západe v deň zimného slnovratu a jeho východe pri letnom slnovrate. V tejto osi tiež do objektu zo SV ústila hlavná prístupová cesta začínajúca u rieky Avon. Svojou šírkou 13 m mala charakter aj dopravnej komunikácie pre transport materiálu.

Obe zoskupenia pozostávali zo vzájomne spojených mohutných nosných pilierov a prekladov typu stĺpov a nosníkov a v prípade trilitonov zdvojených stĺpov. Keďže ich tvar a rozmery zodpovedali zaťaženiu strechy, mali charakter podperných konštrukcií. Iný dôvod ako podopretie strechy nie je zrejmý. To všetko bolo úplne výnimočné voči iným britským dobovým stavbám. Ale na nosnú schopnosť oboch zoskupení sa v doterajších archeologických prácach nepoukázalo.  

Na bezprostredný stavebný súvis oboch zoskupení s inými kameňmi v komplexe Stonehenge poukazuje iba fiktívny obdĺžnik štyroch kameňov Station Stones, ktorý obe zoskupenia obklopoval. Jeho vlastnosti t.j. smery spojníc týchto kameňov ukazujú, že sa podľa neho obe zoskupenia sarsen vytýčili a sa v nich aj prekopírovali jeho astronomické vlastnosti. Pritom pre určenie polohy kameňov Station Stones boli potrebné znalosti o slnovratoch a minimálne dvoch extrémnych polôh mesiaca.

Piliere oboch zoskupení sarsen boli osadené do stavebne vhodného podložia kriedovej horniny v tvare základových jám. Bolo nielen únosné, ale aj sa nachádzalo tesne pod povrchom terénu. Tým sa minimalizovali prácne výkopové práce. Spoje pilierov s prekladmi boli dvoch druhov – vo vodorovnom smere čap a dlab a zvislo pozdĺžny výstupok a drážka. V rámci Sarsen Circle sa  tým z prekladov vytvorila ojedinelá a konštrukčne potrebná obvodová kamenná obruč [8],  ktorá mala zaisťovať stabilitu polohy mohutných pilierov. Spolu s mohutnými a tým ťažkými prekladmi vytvárali podopretie strechy. Pretože obe zoskupenia mali funkciu spoločnej podpernej konštrukcie, logicky sa vztýčili súčasne a ako prvé prvky stredového objektu. Vztyčovali sa jednotne z vonkajšej strany, čo pri zvislých vnútorných povrchoch umožnilo presnú geometriu ich polohy.

Ako nový poznatok sa jednoznačne preukázalo, že ako Sarsen Circle tak trilitony Sarsen Horseshoe mali vlastnosti podperných konštrukcií strechy [9,10]. Sarsen Circle zaisťoval podopretie priebežné obvodové a 4 nižšie trilitony doplnené o obvodové nosníky podopre lokálne vnútorné (obr. 3). Najvyšší stredový triliton nazývaný Great Trilliton pritom podopieral strešnú úpravu charakteru svetlíka, ktorým sa osvetľovala vnútorná časť objektu hlavne v oblasti Altar Stone a Great Trilithon. To bol základný dôvod jeho použitia.

Podopretie vytváralo objekt s dvoma veľkými priestormi: stredovým a obvodovým s hlavným vstupom. Ich kapacita bola až neuveriteľná tisícka ľudí. Táto dispozícia je stále veľmi dobre viditeľná pri pohľade zhora osi monumentu (obr.1). Je obdobná neskorším stredovekým chrámom s obvodovou stenou a vnútornými piliermi. Nakoľko takýto pohľad nebol dlho známy, nedá sa diviť, že podporná a dispozičná vlastnosť oboch zoskupení sarsen nebola zrejmá už dávnejšie.

Počet pilierov Sarsen Circle a trilitonov Sarsen Horseshoe  bol 30 + 10 tj. 40. Ak sa ale uvažuje, že triliton je jedno podopretie významovo rovnocenné s jedným pilierom, tak pri metodike súčtu 12 (mesiacov) x 30 (pilierov) + 5 (trilitonov) ich súčet  orientačne zodpovedá počtu dní v roku. Tým spolu so slnovratmi bola možná evidencia jednotlivých dní v roku a aj ich počet. Z uvedeného je zrejmé, že počet podopierajúcich 30 pilierov a piatich trilitonov nebol vôbec náhodný, nakoľko konštrukčne mohol byť aj iný. Preto malo podopretíe charakter slnečného kalendára, čo určite nebola náhoda. Podľa prof. Darwilla [7] sa dokonca mohol zohľadniť aj prestupný rok. Znalosť prestupného roku sa ale stala známa až podstatne neskôr.

Pri zhotovení  prvkov objektu sa všeobecne predpokladá iba použitie kamenných nástrojov. V prípade tvarovania a povrchovej úpravy niektorých pilierov napr. č. 10 a 16 bolo ale do práce Hardinga [12]  záhadné, ako sa takéto úpravy mohli vytvoriť iba kamennými nástrojmi. Obdobná otázka platila aj pre tvar dlabov a čapov spojov prvkov.

O doprave mohutných a veľmi ťažkých prvkov sarsen sa uvádzajú viaceré teórie o trasách a spôsobe prepravy [17].  Hlavne sa predpokladá preprava na ťažných saniach ľudskou silou. Tento spôsob dopravy by však vyžadoval tisícky pracovníkov a desiatky rokov činnosti [15], nehovoriac o dobe vybudovania dopravnej cesty. V nedávnych dňoch sa zistila možnosť realistickejšieho a nádejnejšieho spôsobu dopravy ťažným dobytkom [19]. Táto skutočnosť by úplne zmenila spôsob a dobu dopravy a nárok na počet účastníkov výstavby. Čo sa týka trasy, jediný pravdepodobný úsek je ten, ktorý spája Stonehenge s riekou Avon. Podobne je tomu v prípade blízkeho Durrington Walls. Ako sa ale rieka mohla využiť pri transporte až niekoľko desiatok tonových kameňov je stále otázne.

Výstavba z kameňov sarsen pozostávala z  prípravy plochy staveniska, vytýčenia oboch zoskupení, upresnenia tvaru a povrchov kameňov, výkopu jám, vztyčovania kameňov a nakoniec odpratania prebytočnej zeminy z výkopov. Natíska sa otázka,  či sa nepoužila aj na čiastočný vonkajší val. Je to zatiaľ nezodpovedaná otázka. Pri jedinečnom konštrukčnom riešení Stonehenge je tiež záhadné, ako sa mohol vytvoriť bez nejakého predchodcu. Že by na takúto stavbu poukazovali niektoré konštrukčné detaily pilierikov bluestone a teda Stonehenge bol autonómny?

Kamene bluestone

Novšie sa uvádza [15], že sa tieto kamene pravdepodobne použili už v stredových kruhoch jám Q a R, ktoré predchádzali fáze sarsen a pred ich výstavou boli odstránené. Tiež sa predpokladá, že sa ako samostatne stojace pilieriky inštalovali aj v Aubryho jamách. Dochované pilieriky vidno na obr. 1.

Pilieriky bluestone situované v strede objektu sa mohli z logistických dôvodov osadiť až po postavení oboch zoskupení sarsen. Umiestnili sa zo strany ich vnútorných povrchov. Časom sa ich počet menil. Pri konečnej úprave vytvorili zoskupenia Bluestone Circle a Bluestone Horseshoe. Odhaduje sa, že pozostávali z 84 pilierikov rôzneho tvaru a veľkosti.

Problematika kameňov bluestone patrí k ťažiskovej literatúre o Stonehenge. Dá sa dokonca hovoriť o zaujatosti modrými kameňmi. Doriešené sa zdajú byť otázky o ich  pôvode, ich vlastnostiach, zdrojoch a vývoji ich použitia v objekte.  Ďalej sa uvádzajú aj zistenia o ich možnom prechádzajúcom použití. Otázky spojené s ich náročnou dopravou  a účelom sú zatiaľ nedoriešené. Výsledne v objekte pôsobia, ako keby mali funkciu doplnkovú a významnú, ale nesúvisiacu s konštrukciou objektu. Ako najpravdepodobnejšia sa ukazuje hypotéza prof. Parker Pearson [15], že ide o pamätníky na príchodzích predkov.

Altar Stone

Má špecifický doskový tvar jediný v objekte. V súčasnosti je ponorený do zeminy až k jej povrchu a súčasne je aj čiastočne prekrytý padnutými kameňmi Great Triliton. Tým z neho vidno iba časť horného povrchu. Čo historická pamäť siaha, leží. Tým bol vedený ako ležiaci kameň [1,16] a tomu zodpovedalo i jeho pomenovanie.

Posúdením pohybu postupne sa vykláňajúcich pilierov Great Trilitonu a ich čiastočného pádu sa ukázalo, že Altar Stone pôvodne stál a ležiacu polohu získal po náraze padajúcim prekladom z vykloneného Great Trilitonu [11]. Preukázala sa tým zhoda so závermi vykopávok prof. Atkinsona o jeho predpokladanej pôvodnej polohe ako stojaceho piliera, jeho skoseného konca typického pre stojací prvok a polohe jeho základovej jamy [1]. Ako stojací kameň dopĺňal evidenciu oboch slnovratov tým, že v deň slnovratov ho osvietili lúče slnka (obr.2). Preto by sa mohol resp. mal nazývať Solstice Stone.

V období výstavby Stonehenge boli pre tamojšiu komunitu usadených poľnohospodárov oba slnovraty dôležité. Od zimného slnovratu sa postupne predlžovala doba dňa a začal ďalší rok s novým výrobným cyklom. Letným slnovratom sa zasa deň postupne skracoval a pracovný rok postupne končil. Dá sa ale predpokladať, že začiatok roka mal väčší význam. Potvrdzuje to aj počet zabitých prasiat v zimnom období. Hromadnejší výskyt ich kostí a zubov a hlavne ich pôvod zo vzdialenejšieho obvodu Stonehenge poukazuje na hromadnejšie oslavy. Preto sa dá predpokladať, že prestrešený objekt Stonehenge so stojacím Altar Stone a s jeho výnimočnou kapacitou mohol byť okrem slnečného kalendára a pamiatky na príchodzích predkov aj objektom osláv začiatku nového roka a dokonca možno aj sviatku Nového roka.

V súčasnosti sa spochybnil pôvodný zdroj Altar Stone a postupne sa overuje, či nepochádza až zo severného Škótska [16]. V tejto súvislosti sa vyslovila domnienka, či vzhľadom aj na ležiaci Altar Stone nie je objekt Stonehenge prejavom zjednotenia britskej komunity. Ako sa ale uviedlo, predpoklad o ležiacom Altar Stone nezodpovedá jeho pôvodnej polohe, čím jeden z predpokladov zmienenej  domnienky nie je použiteľný.

Strecha objektu Stonehenge

Ako sa v úvode spomenulo, návrhy strechy [3, 4, 5] sa neakceptovali. I keď myšlienka prestrešenia je správna, konkrétne návrhy predstavujú rôzne novodobé priestorové drevené konštrukcie a aj ich prvky sú novodobé. Tvary oblúka [5] ako aj štíhle tyčové prvky [3, 4] nezodpovedali dobe výstavby monumentu. Taktiež konštrukcie jednotlivých striech nie sú úplne kompatibilné s ich podpornou konštrukciou a sú tiež výrobne komplikované pre obdobie neskorého neolitu.

Návrh zastrešenia [9, 10] vychádzal z jasnej dispozície podporujúcej kamennej konštrukcie a jej funkčných vlastností. Dispozícia predurčovala použitie jednoduchej drevenej strechy iba z rovných kmeňov rôznych priemerov a dĺžok (obr.4, 5). Tým bola možná verná historická rekonštrukcia, ktorá plne zodpovedá vlastnostiam podporujúcej kamennej konštrukcie a dobovým výrobným možnostiam. Súčasne poskytla predstavu o pôvodnom vzhľade objektu. Tiež bola jednoduchá z hľadiska zhotovenia.

Výsledne mala tvar guľového vrchlíka so svetlíkom [9, 10]. Tým by, až na svetlík, bola tvarom podobná strechám monumentov Newgrange v Írsku a Soto Dolmen v Španielsku. Ale kým oba posledne menované objekty boli iba z kameňa a mali malé vnútorne priestory, Stonehenge bol veľkokapacitný a nezávisle na počasí použiteľný dvojpriestorový objekt s drevenou strechou (obr. 6, 7). Tým sa veľmi pravdepodobne dá nazvať Centrálnym objektom Salizburskej pláne.

Obr.6 Strecha Stonehenge so svetlíkom, pohľad z JV & obr. 7 zo SV, veľmi pravdepodobný pôvodný vzhľad Centrálneho monumentu Stonehenge. ©František Hájek

Deštrukcia objektu Stonehenge

Prvky, resp. konštrukcie deštruovaného objektu vykazovali do jeho rekonštrukcie v minulom storočí resp. stále vykazujú viaceré druhy porúch a porušení, i keď sa niektoré opravili [10]. Hlavnou poruchou bolo evidentné vyklonenie pilierov Sarsen Circle navonok a rôzne vyklonenia Great Trilithon a pilierikov Bluestone Circle a Bluestone Horseshoe vrátane poškodenia ich hláv. Ďalšími prejavmi boli ich pády vrátane pádov prekladov, a to nielen v mieste ich pôvodnej polohy, ale aj s premiestnením ich častí mimo ňu. Časť z nich sa aj zlomila.

Všetko to boli dôsledky pôsobenia strechy a jej nárazu na zmienené kamenné prvky pri jej páde. Z podrobnej statickej analýzy vyklonenia pilierov vyplynulo, že obvodová kamenná obruč nebola dostatočne funkčná. Preto nezaistila trvalú zvislosť obvodových pilierov, ktoré sa  postupne vykláňali navonok. Tým strešné trámy strácali svoje podopretie a prepadávali sa. V objekte stále vidno, že tento nedostatok sa neúspešne riešil už v dávnej minulosti jeho používateľmi. Poukazujú na to aj doteraz neobjasnené jamy Y a Z záchranného obvodového podopretia vzperami, ktoré malo zastaviť vykláňanie pilierov. Postupná strata podopretia strešných trámov ale viedla k ich pádu a k strate funkčnosti objektu so zmenou na ruinu.

Resume 

1. Stonehenge bol pôvodne zastrešený objekt,
2. stále nie je úplne isté na základe čoho, kedy a ako sa odrazu postavil a ani dôvod jeho polohy vzdialenej od zdrojov použitých kamenných prvkov,
3. jeho dve zoskupenia z kameňov sarsen, t.j.  ikonický Sarsen Circle a Sarsen Horseshoe spolu tvorili podpernú konštrukciu drevenej strechy, ďalšie dve zoskupenia modrých kameňov t.j. Bluestone Circle, resp. Bluestone Horseshoe a ojedinelý Oltárny kameň boli vybavením interiéru,
4. dôkazom zastrešeného objektu sú najmä nosné a dispozičné vlastnosti Sarsen Circle a piatich trilitonov Sarsen Horseshoe a spôsoby porušenia prvkov sarsen a bluestone,
5. rekonštrukcia zastrešeného dvojpriestorového objektu umožňuje veľmi pravdepodobnú predstavu o jeho pôvodnom vzhľade,
6. v objekte je zakódovaný slnečný kalendár s možnou evidenciou dní roku, zimného a letného slnovratu a možné sú aj extrémne hodnoty mesiaca,
7. evidenciu slnovratov v astronomickej osi dopĺňal súčasne ležiaci Altar Stone, ktorý pôvodne stál, preto jeho vhodnejším menom by bolo Solstice Stone,
8. astronomická orientácia objektu a stojací Altar Stone umožňovalI, aby pri dvojitej evidencii zimného slnovratu sa mohol konať hlavný sviatok komunity Salizburskej pláne, t.j. Nový rok,
9. veľká kapacita objektu Stonehenge vytvárala predpoklad pre hromadné oslavy Nového roku, ktoré spolu s pamiatkou na predkov a evidenciou času asi boli jeho  najpravdepodobnejšími a najhlavnejšími účelmi,
10. doteraz neobjasnené jamy Y a Z po obvode Sarsen Circle neboli posledným stavebným štádiom objektu ale prejavom neúspešného záchranného podopretia vzperami navonok sa vychyľujúcichobvodových pilierov Sarsen Circle,
11. postupná deštrukcia objektu bola dôsledkom nedostatočných  funkčných vlastností Sarsen Circle a Great Triliton, čím objekt stratil prevádzkyschopnosť a prestal sa používať,
12. výnimočné funkčné vlastnosti objektu Stonehenge a jeho jedinečnosť umožňujú predpoklad, že ako viacúčelový objekt nezávislý na počasí bol najvýznačnejšou stavbou minimálne Salizburskej pláne a súčasne jednou z najstarších sofistikovaných stavieb sveta.

Acknowledgements
The author would like to thank Allphoto.cz for permission to use his photograph, Fig. 1. Thanks also to Mr. John Nicholson for his English translation, and to my daughter, Ms. Karla Hanzlová, for help with the graphics.

Bibliography:

[1] Atkinson, R.J.C.: Stonehenge, 1979, Third edition. Harmondsworth: Penguin
[2] Banton, S: The Stones of Stonehenge, http://www.stoneofstonehenge.org.uk/
[3] Bedlam, B: Why would it not have a roof? www.stonehenge.tv/roof.html. 04/2017
[4] Carter, G: Twelve reasons why Stonehenge was a building, 2012. http://structuralarchaelogy.blogspot.cz/2012/03/twelve-reasons-why-stonehenge-was.html
[5] Ewbank, S: Sunhenge – Stonehenge had a Roof. http://sunhenge.uk, 04/2017
[6] Darvill, T, Marshall, P, Parker Pearson, M, Wainwright, G: Stonehenge remodeled, Antiquity 86, 2012.
[7] Darwill, T: Keeping time at Stonehenge, Antiquity 2022
[8] Hájek. F: Stonehenge – najstaršia stavba s obvodovým ťahadlom (Stonehenge – the oldest structure with a peripheral tie), Beton,  6/2015.
[9] Hájek, F: Was Stonehenge a roofed temple? The Structural  Engineer. 5/2017
[10] Hájek, F: Reimagining Stonehenge: The Roof Theory, www.stonehengeroof.com, Solving Stonehenge,2025
[11] Hájek, F: Did the Altar Stone originally stand upright or lie flat? www.stonehengeroof.com, Solving Stonehenge, 2025
[12] Harding P: Demystifying sarsen: breaking the unbreakable. The Antiquaries Journal. 2025
[13] Johnson. A: Solving Stonehenge, The New Key to an Ancient Enigma, Thames & Hudson, 2008
[14] Ochoa, M-A: What is a Henge? https://www.english-heritage.org.uk/visit/inspire-me /what-is-a-henge
[15] Parker Pearson, M.: Stonehenge, a brief history. Bloomsbury Publishing Plc, London 2023
[16] Parker Pearson, M., Bevins, R., Bradley, R., Ixer, R., Perace, N., Richards, C: Stonehenge and its Altar Stone: the significance of distant stone sources, Archaeology International, 2024
[17] Pitts, M: How to build Stonehenge? Thames & Hudson Ltd, London, 2022
[18] Stonehenge, https://en.wikipedia.org/wiki/Stonehenge 2025
[19] The truth behind Stonehenge, The Guardian, 27.08.2025

This is an Open Access article, distributed under the terms of the Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 4.0 International License (CC BY-NC-SA 4.0), which permits non-commercial use, distribution, and reproduction in any medium, provided the original work is properly cited and shared under the same license.